Náš web používá k poskytovaniu služieb, personalizácii reklám a analýze návštevnosti súbory cookie. Používaním nášho webu s tým súhlasíte. Ďalšie informácie

Rezervácia pobytu online

 Liečebný dom Poľana, Kúpeľná 1/2, 976 62 Brusno, Slovakia,  +421 48 43 11 511, Mapa a kontakty

Kúpele roka 2008 & 2009

História

História kúpeľov

Historická fotografia kúpeľov

Prvýkrát sú pramene písomne doložené v roku 1818 vo farskej kronike v Medzibrode. Až do roku 1834, kedy sa začala stavba prvého kúpeľného domu, dokončeného v roku 1837, sa v dokumentoch neuvádza kúpeľné využitie prameňov. Je viac ako pravdepodobné, že pramene boli využívané drevorubačmi, baníkmi, uhliarmi už dávno pred týmto rokom, keďže popri nich chodili dolinou Brusnianky denne do práce. Prvá sezóna v kúpeľoch sa začala v roku 1838 a trvala až do roku 1859, kedy kúpeľný dom zhorel. Bol obnovený v roku 1861 s pôdorysom v tvare písmena U - dnešný pavilón Vepor. Obdobie 1. ČSR bolo pre brusnianske kúpele obdobím rozkvetu. Na ubytovanie v kúpeľoch v tom čase slúžili 3 jednoposchodové hotely (Ďumbier, Vepor, Paula) so 150 izbami. Hotely boli vybavené elektrinou a vodovodom.

Po 2. sv. vojne boli kúpele v zlom technickom stave, ktorý ešte zhoršil požiar v roku 1947. Na obnovu brusnianskych kúpeľov sa podujali Podbrezovské železiarne (toho času Stredoslovenské železiarne), ktoré sa v roku 1947 stali ich novým vlastníkom. Komunistický prevrat v roku 1948 odštartoval proces znárodňovania a kúpele v Brusne sa dostali do rúk štátu. Najväčšie architektonické zmeny zaznamenali kúpele po roku 1974, kedy sa začalo s výstavbou pavilónu Poľana, ktorý bol otvorený v roku 1985. V súčasnosti sú Kúpele Brusno akciovou spoločnosťou.

Z histórie obce Brusno

Prvý písomný doklad – prvá zmienka o tom, že naša obec existovala je z 24. mája 1424. Jedná sa o darovaciu listinu kráľa Žigmunda, ktorý daroval svojej manželke Barbare Celskej panstvo Ľupčianskeho zámku, kde sa obec spomína ako jedna z poddanských obcí. Brusno sa nespomína osobitne, ale spolu so Svätým Ondrejom, pod spoločným názvom „villa utraque Zenthndras“ (obidve obce Svätý Ondrej). Žigmund daroval manželke aj sedem stredoslovenských banských miest a mestá Brezno a Krupinu. V súpise obcí panstva z roku 1441 sa už Brusno uvádza samostatne v listine, ktorou kráľovná Alžbeta dala ľupčianske panstvo do zálohy hradnému kapitánovi Jurajovi Horváthovi za 10.000 zlatých. Panstvu patrilo 26 obcí a osád. V roku 1470 v darovacej listine zámku kráľom Matejom pre kráľovského pokladníka Jána Ernusta a jeho dvoch synov sa tiež spomínajú osobitne Brusno i Ondrej. Potom sa už tieto obce uvádzajú samostatne pod svojimi menami. Brusno sa uvádza ako Brusno, Bruzno, Bruszno. Svätý Ondrej zas ako Sanctus Andreas, Andre.

8.augusta 1993 bolo 160 rokov odvtedy, čo Banská komora v Banskej Bystrici vyslovila súhlas so žiadosťou lesného pojazdného v Ondreji nad Hronom o povolenie postaviť kúpeľ v brusnianskom údolí. Lesný pojazdný Andrej Kasanický neprišiel na túto myšlienku sám. Stála za ním skupina ľudí, ktorú neskôr pomenovali „kúpeľnou spoločnosťou“. Zdá sa, že hlavnú úlohu v nej mal kanonik Michal Fodor, farár z Nemeckej. Ten poznal kúpele v Sklených Tepliciach, keď bol kaplánom v Žarnovici, a preto podporoval využitie minerálnych prameňov v Brusne. Na žiadosť Andreja Kasanického Lesná správa v Banskej Bystrici požiadala o schválenie Banskú komoru a tá dala súhlas pod číslom 2872/1833 zo zasadnutia 8.augusta 1833 v Banskej Bystrici. Od tohto dáta sa začína práca na organizovaní a budovaní najmladších kúpeľov vo vtedajšej Rakúskej monarchii. Vtedy obce Svätý Ondrej a Brusno boli samostatné, kúpele nejestvovali a k Ondreju patrila osada Bukovec, ktorá práve vtedy vznikala a potom o storočie – roku 1945 – sa osamostatnila. Obce sa spojili roku 1960 ako miestne časti a treťou miestnou časťou sú Brusno – kúpele.

Historická fotografia Brusna Historická fotografia Brusna Historická fotografia Brusna

Hore